Autor Nikolaj Feďkovič

Nikolaj Feďkovič sa narodil v roku 1945 v Užhorode. Študoval na Strednej škole umeleckých remesiel v Brne a roku 1972 absolvoval štúdium na oddelení užitej maľby Vysokej školy umeleckopriemyslovej v Prahe u prof. Z. Sklenářa (konzultantom bol prof. S. Libenský). Roku 1976 sa stal pedagógom na Strednej škole umeleckého priemyslu v Košiciach a o dvanásť rokov neskôr aj jej riaditeľom. V lete roku 1989 odišiel do exilu do Nemecka. Nikolaj Feďkovič je nevšedným zjavom na európskej aj slovenskej výtvarnej scéne. Legenda slovenského výtvarného umenia po 20 ročnom pôsobení v Nemecku v Kolíne nad Rýnom opäť vystavuje na Slovensku. Magické obrazy plné postáv a príbehov sú príťažlivé svojou autentickosťou a láskavým humorom. Tajomné dámy v klobúkoch, plavci v neznámych azúrových vodách, hráči póla alebo potápajúci sa Titanic pripomínajú časy aristokracie a noblesy. Každý obraz má príbeh a autor sa stáva rozprávačom so štetcom v ruke. Neváha použiť symboly, metafory a skryté významy. Niektoré veci nemusia byť prvoplánovo videné, skôr ich stačí vycítiť. Obraz často vzniká ako stavba. V architektúre je vytvorená nosná časť, základňa a k nej sú pridávané ďalšie poschodia, nadstavby. Tak k svojim obrazom pridáva, buduje až architektonickou formou stavia a stvárňuje život. Podobný stavebný princíp si zvolil Victor Hugo, keď z malého toku príbehu sa stáva veľtok napájaný mnohými malými prítokmi – vzniká román rieka. Nad dejovou líniou dominuje ľudskosť, harmónia a hľadanie človečenstva v nás. Maľba Nikolaja Feďkoviča je inšpirovaná holandskou žánrovou maľbou 17.storočia, gotickou tabuľovou maľbou, Lipskou školu – magickým realizmom Wernera Tubke a ruskými autormi miniatúr. Autor svoju tvorbu definuje ako moderná ortodoxia. O Wernerovi Tubke, ktorý preslávil Lipskú školu sa hovorí, že je predstaviteľom magického realizmu so surealistickými prvkami. Parafrázujúc uvedené je potom Nikolaj Feďkovič predstaviteľom snového realizmu s magickými prvkami. Do istej miery formovali jeho rukopis ikony, preto sa často sa vracia k staromajstrovským technikám písania ikon a zároveň je veľkým obdivovateľom kaligrafie. Láska k písanému slovu je hmatateľné v konkrétnych textoch, ktoré si vyberá aby ich zvečnil vo výtvarnej podobe. Napr. texty nemeckého básnika Hoderlinga alebo slovenského Sama Bohdana Hroboňa, ktorý žil v samote a chudobe, ale sníval svoj sen. Nadmieru originálnym rukopisom dokázal na plátno dostať jemné chvenie, akoby istý stupeň nedokončenosti a otvorenosti voči divákovi. Nikolaj Feďkovič využíva vyvážene abstraktné aj realistické prvky. Kultivovanosť, prepracovanosť, myšlienková hĺbka a nádherná fascinujúca hra fantázie si podmania vnímavého diváka. Vo svete, kde sa pomaly hanbíme použiť slovíčko pekné pôsobí ako zjavenie krásy a graciózneho prevedenia. Rozohráva pred nami unikátne Theatro mundi, kde každý človek je hercom na scéne života. Jedinečnú atmosféru dotvára zvláštne mysteriózne, mihotavé svetlo. Jeho dvorný kurátor pán Horváth nazval autora trubadúrom moderných čias. Tento klasik postmodernej maľby prináša to, čo v čase Vianoc najviac hľadáme harmóniu a chvíle pokoja. Výtvarné diela Nikolaja Feďkoviča vyžadujú stíšenú pozornosť diváka, ponorenie do vlastných duchovných zdrojov.